Kategórie
príbehy rozprávky

Trblieta na snehu, svetielka hviezd

Jedno ráno sa pred nami rozložila v snehu trblieta. Obsypala celú horu a my sme mali dojem, že vidíme nočné nebo za dňa.
„ĽAĽA TU, Hviezdy svietia aj cez deň!“ vykríkli Macko s Tigríkom.
Nočný mráz pridal snehu malé ihličky a tie na svojich hranách vytvorili trblietu, takú jasnú a ostrú, až nás do očí zasiahla.

Ihličky sa predbiehali, ktorá bude krajšie žiariť. Veď pozrite na obrázok, nájdete ich tam neúrekom. Celé súhvezdia. A rovno tu na Zemi!

Trblieta v snehu.

S Tigríkom a Macíkom voláme Hjústn, Bajkonur, rovno všetky kozmodromy a hovoríme im o tom:
„Načo letieť nahor, všetko vie prísť nadol!
Načo letieť nahor, všetko vie prísť nadol!
Načo letieť nahor, všetko vie prísť nadol!“
Skandujeme, skandujeme a nič. Hjúston i Bajkonur mlčia.

Júj, poznali sme niečo nové. Naša radosť nám chutí. Veď nabudúce letíme do súhvezdia Lúka. Vraj tam rastie Pani Lipa a možno aj Pani Jarabina. Je to tu neďaleko. Pár krokov…hurá!