Kategórie
podujatia príbehy

Pre vlkov

Ako som dokončil pár nových vĺčkov, spomenul som si na jedno stretnutie a krátky rozhovor, ktorý bol pre mňa dobrou zvesťou pre vlkov.

Bolo to pred vyše rokom na jednom vianočnom remeselnom jarmoku. Stretol som tam veľmi milého pána. Vystavoval betlehemy, ktoré vytvoril. Bol z Hornej Oravy a miesto mal hneď vedľa mňa. Pôsobil na mňa tak trochu charizmaticky, čo som si v tej chvíli nevedel vôbec vysvetliť.

Betlehemy pritiahli naviac pozornosti z celého jarmoku. Stále mal pri sebe ľudí a veľmi družne sa s nimi rozprával.

O moje veci tam nebol až taký záujem, tak som sa bavil pozorovaním celého podujatia. Asi dve hodiny pred koncom jarmoku bolo návštevníkov tak málo, že aj Betlehemy zostali osamotené. To už sme sa tam všetci ošívali. Z toľkého ošívania sa treba začať hýbať.

Ani neviem ako, odrazu sme sa s pánom od betlehemov ocitli vedľa seba a začali sme sa rozprávať. Bavili sme sa o kadečom, hlavne však o prírode, a tak nečudo, že prišla reč aj na vlkov.

Pán z Hornej Oravy hovoril, že u nich sú tiež vlci. Veľa vlkov. Má ovce a stane sa, že mu nejaká tá ovečka zmizne.

Rozprával pokojne, vôbec som necítil, že by mu to vadilo. Napokon povedal vetu, na ktorú nezabudnem: „Aj vlk musí z niečoho žiť. Ak mu pomôže tá jedna alebo dve ovečky. Komu by to vadilo?“ Mal som dojem, že jeho reč je plná mieru a citu voči všetkému živému. Cítil som sa z toho úžasne. A vysvetlovalo to aj tú charizmu. Popísal som si ju ako štedrosť.

Oj, takú som mal radosť z tých rečí. Veru za to stretnutie som naozaj veľmi vďačný.

Nuž teda ďakujem.