Kategórie
podcast rozprávky

Jarabina, Leť!

Príbeh o Jarabine vznikol v roku 2014. Pôvodne to bol sled fotografických záberov Macka a Tigríka, z ktorého sa objavil text. Neviem, čo sa presne stalo 🙂 ale fotografie som stratil. Dokonca aj text, ktorý som písal rukou, zmizol.
Pred pár dňami som nečakane objavil textovú formu príbehu, ktorú som prepísal narýchlo do počítača. Ledva som to prečítal po sebe, počítač poprehadzoval znaky a ja som odrazu musel každé slovo lúštiť.
Našťastie som si pamätal ten deň, keď vznikli fotografie. A námet na komixový príbeh.
Vďaka tomu som opäť mohol napísať všetky slová.
Keďže obrázky sú navždy fuč, rozhodol som sa, že príbeh prerozprávam. Nech sa páči tu je prvé rozprávanie :-D.

Príbeh s Jarabinou

Jedného dňa sa ocitli Tigrík a Macko v Liptovskom Jáne, neďaleko miesta kde vyviera liečivá voda. Ľudia to tam volajú Kaďa. Na tom mieste ich však nezaujal prameň, ale strom ktorý tam rástol.

„Aha pozri! Strom, čo má perie a možno má aj krídla.“ Povedal Tigrík
„Ty si kto, krásny strom?“ Povedal Macko
„Ľudia ma volajú Jarabina a Vtáci ma štebocú ako Hojnosť. Dokonca som počula aj pieseň o mne, v ktorej som Lesa Kráľovná.“Odpovedala Jarabina
„Teda vaša výsosť, a ukážete nám ako viete lietať? Veď máte krídla!“ Povedal Tigrík a začal ju obdivovať.
„Ja som strom, ja neviem lietať, to sú listy!!!!“
„Ale Tigrík povedal, že keď máte listy ako perie, potom určite musíte vedieť lietať?!“ Povedal Macko po svojom

Tí dvaja sa nedali len tak odbiť. Dumali, ako by pani Jarabinu, Hojnosť, Kráľovnú presvedčili, že by im ukázala let. Okukovali ju a behali kolom dokola.

Macko odrazu vyliezol na kmeň, preliezol na bočný konár, ktorý bol obrastený niečim strieborným, a vykríkol: „Aha kukaj, kukaj Tigrík, čo som našiel! Tento konár je strieborný!“

Tigrík vyskočil na konár za Mackom. „Ale veď to je Lišajník!“ ….povedal.

Lišajník im určite povie o tom, že všetko je možné. Určite aj to, aby Jarabina letela. Takto uvažovali. Avšak na konári s nimi okrem Lišajníka sedelo iba Ticho.

Nečakali ďalej. Nevedeli čakať, tak začali skákať po konári. Skákali a skákali, až ho rozkývali, akoby ho rozkýval ten najsilnejší víchor. Okolitá tráva sa začala skláňať k zemi ako keď pristáva vrtuľník. Nebolo to ale vrtuľníkom, za všetkým boli opäť Macko a Tigrík. Tí neprestávali, skákali po konári a nakoniec rozhojdali celý strom. Celú Jarabinu.

Jarabina sa z toho smiala. Smiala sa a smiala. A oni do skákania kričali.

„Jarabina, leť! Jarabina, leť! Jarabina, leť!“ Kričali Tigrík s Macíkom. „Jarabina, leť!“

Jarabina zatrepotala konármi aj listami a odrazu sa vzniesla nad prameňom. Obaja vískali na celú Jánsku dolinu.

Bol to Zázrak!

Jarabina letela, stúpala a stúpala do takých výšok, že mali celý Liptov na dlani. Tigrík s Mackom boli šťastní. Celí celučičkí šťastní.

Neviem presne ako dlho leteli. Možno chvíľu a možno celú večnosť. Slnko bolo toho svedkom. Stalo sa tam niečo nemožné. A stalo sa to im. Leteli. Leteli obaja a letel aj strom. Čo strom! Samotná Kráľovná Lesa pani Jarabina.

Po tom chvíľkovom, či večnom lietaní nad Liptovom pristáli na tom istom mieste. To asi preto, aby sa ľudia náhodou nevydesili, ak by strom od prameňa zmizol a zostala by tu po ňom iba jedna veľká jama.

Tento príbeh sa možno stal a možno nie. Ale tá Jarabina, tá je veru skutočná. A dúfam, že tam pri prameni stále rastie. Ak ste ju videli, alebo o nej niečo viete, dajte mi vedieť, poteším sa!