Kategórie
rozprávky

Bobule, bobule, samé bobule

Skončilo leto, prišla jeseň a vysoko v lesoch pod horou dozreli všetky šťavnaté plody. Ich vôňa lákala mnohé zvieratká na miesta, kde zvyčajne nechodili.

Macko ešte za tmy, pred brieždením, šťuchal ňufáčikom do tigríka. Šťuchal, šťuchal, až ho z konára zhodil. Tigrík, stále vo sne, jemne dopadol na štyri labky, zívol si, natiahol sa a prekvapene pozrel na Macka.

Macík iba ukázal nahor a vetril. V tej chvíli aj Tigrík zacítil vône, ktoré nepoznal.

Boli to čučoriedky, brusnice, jarabiny, huby. Zrelé vône im šteklili ňufáčiky a to šteklenie v nich vyvolalo tanec všetkých svalov. Najprv sa zdalo, že idú naozaj tancovať, no tanec sa zmenil na hravý beh do kopca popri horskom potoku.

Vybehli až na čistinku, z ktorej počuli niekedy spievať Jeleňa. Tam na nich čakalo najchutnejšie prekvapenie. Všetky plody ako na tanieri. Akurát jarabina bola v korunách.

Nestihli by ste povedať ani mäkké f a oni už schrúmali hádam aj polku čistinky. Asi preto také miesta volajú čistinka 🙂 Úplne to tam vyčistili.

Kým sa toto všetko dialo, Slnko vychádzalo na oblohu. Najprv rozžiarilo vrchol hory a potom aj celú krajinu.

Ostré ránné lúče zvieratká prekvapili. Celé prekvapené zistili, že čistinku do poslednej bobuľky vyčistili a ich plné brušká začali pýtať spánok. Tak sa hneď uložili na zem, opreli si hlávky o seba, začali driemať a tráviť.

Snívalo sa im o bobuliach, bobuliach a samých bobuliach. Bobule boli všade, boli všetkým, oblakmi na oblohe, vodou v potokoch, skalami na úpätí hory. Ako im tak ich sny zbobuľovateli, bobule začali naberať pohyb, ako keď tancujú hady a začali okolo nich krúžiť. Do toho štebotali vtáčiky a spievali piesne, no o čom asi 😉

(Tu nasleduje spev vtáčkov s pesničkou.)

„Bobule, bobule, bobule, bobule, kde ste? Bobule, bobule, bobule, bobule, chceme Vás všetky zjesť! Čiričipčipčiričip. Bobule, švííhijúúú, bobule, kde ste?…….“ (toto je pracovný text pesničky, ktorá zaznie už čoskoro vo zvukovej nahrávke).