Kategórie
piesne podujatia poetické texty video

Putujúci Mackovia

V roku 2011 som pripravil umelecké a náučné predstavenie pre deti materských a základných škôl. Nazval som ho „Putujúci Mackovia“, podľa pesničky, ktorú som zložil v tom istom roku.

Pieseň vznikla odrazu. Niekto by povedal, že to bola inšpirácia tým, že som tvoril z dreva drevené zvieratká (samozrejme hlavne macíkov), no ja by som povedal, že to bola chuť objaviť niečo nové v tvorbe. Tá ma vďaka brnkaniu na strunách preniesla k nápadu zdieľať moje zručnosti v predstavení.

Po tejto piesni nasledovali ďalšie, ktoré sa stali súčasťou tohto programu. V rokoch 2011 – 2016 som navštívil viac ako 80 škôlok a škôl, v ktorých som deťom predstavil ako sa tvorí z dreva a porozprával príbehy zvieratiek, ktoré boli zamerané na pestovanie vzťahu k prírode a jej ochrane.

Tu nasleduje pieseň „Putujúci Mackovia“.

Pesnička o mackoch z lipového dreva.
Kategórie
podujatia príbehy

Pre vlkov

Ako som dokončil pár nových vĺčkov, spomenul som si na jedno stretnutie a krátky rozhovor, ktorý bol pre mňa dobrou zvesťou pre vlkov.

Bolo to pred vyše rokom na jednom vianočnom remeselnom jarmoku. Stretol som tam veľmi milého pána. Vystavoval betlehemy, ktoré vytvoril. Bol z Hornej Oravy a miesto mal hneď vedľa mňa. Pôsobil na mňa tak trochu charizmaticky, čo som si v tej chvíli nevedel vôbec vysvetliť.

Betlehemy pritiahli naviac pozornosti z celého jarmoku. Stále mal pri sebe ľudí a veľmi družne sa s nimi rozprával.

O moje veci tam nebol až taký záujem, tak som sa bavil pozorovaním celého podujatia. Asi dve hodiny pred koncom jarmoku bolo návštevníkov tak málo, že aj Betlehemy zostali osamotené. To už sme sa tam všetci ošívali. Z toľkého ošívania sa treba začať hýbať.

Ani neviem ako, odrazu sme sa s pánom od betlehemov ocitli vedľa seba a začali sme sa rozprávať. Bavili sme sa o kadečom, hlavne však o prírode, a tak nečudo, že prišla reč aj na vlkov.

Pán z Hornej Oravy hovoril, že u nich sú tiež vlci. Veľa vlkov. Má ovce a stane sa, že mu nejaká tá ovečka zmizne.

Rozprával pokojne, vôbec som necítil, že by mu to vadilo. Napokon povedal vetu, na ktorú nezabudnem: „Aj vlk musí z niečoho žiť. Ak mu pomôže tá jedna alebo dve ovečky. Komu by to vadilo?“ Mal som dojem, že jeho reč je plná mieru a citu voči všetkému živému. Cítil som sa z toho úžasne. A vysvetlovalo to aj tú charizmu. Popísal som si ju ako štedrosť.

Oj, takú som mal radosť z tých rečí. Veru za to stretnutie som naozaj veľmi vďačný.

Nuž teda ďakujem.

Kategórie
podujatia

Obrázky zo stánku v Štúrove

Pre lepší prehľad o veciach z mojej dielne, by som rád čas od času pridal príspevok z niektorého podujatia.
Tu dole je pripojená linka na prezentáciu z jarmoku, ktorý sa konal v Štúrove. Myslím, že sa volá jarmok Šimona Júdu.
Toto podujatie má špecifický výraz, pretože je na rozhraní kultúr a cítiť niečo zo starých časov, keď jarmoky boli miestom, kde sa mohol človek stretnúť so šírošírym svetom. A všetko šlo naživo.
V októbri sa ma tam dotkol šíry svet vďaka stretnutiam. Vedľa mňa pani zo Štúrova a pani z Rumunska. Paráda. Trochu slovensky, oveľa viac rukonohami, ale dohovorili sme sa. Pochopili sme, že sme tam a že sme sa stretli. A boli sme veru radi, pomohli sme si ako sa dalo, niečo popredali, ako sa patrí a zaželali sme si len to najlepšie.

Mimochodom, podľa mňa by sa Štúrovo malo opäť volať viac Párkány, čo je v preklade Rímsa. Tento názov mu naozaj patrí. Tak ako slúži rímsa, tak aj toto miesto pred niečim chránilo, ba chráni doposiaľ.