Kategórie
piesne poetické texty

Čas Vlka

Pred viac ako rokom som písal krátky textík o vlkoch. Bolo to tu v mojom príspevku.

Rád by som naň naviazal, pretože mi stále tá vlčia téma chodí po rozume. Je to také tajomné, magické a neuchopiteľné. Úžasné na umení je, že s takými kvalitami ako tajomno, magicko, neuchopiteľno, dokáže pracovať na pohľad ľahko. Akoby bolo všetko možné.

Tento príspevok teda nie je o písaní a čítaní ale je to opäť krátky posluch zo štúdia na kolene 🙂

Najprv vznikol gitarový motív a krátky text, ktorý sa ďalej rozvinul a časom (trvalo to viac ako rok) vyzrel do malej hudobnej a poetickej kompozície.

KMP Studio · Čas Vlka

Želám príjemné počúvanie a ja idem dokončovať nových vĺčkov, mackov a ďalšie bytosti, ktoré čoskoro uvidíte v mojej galérii na sashe.

Kategórie
piesne poetické texty

Času odolá iba voda

Opäť pokračujem v zdieľaní tvorby piesní. Dnešným príspevkom je pieseň o vode s názvom „Času odolá iba voda“, poetický pohľad v podaní strún a hlasu. Prajem dobrý posluch.

KMP Studio · Času odolá iba Voda

Kategórie
piesne poetické texty

Na hrane ostria prítomnosti

Už sú to asi dva týždne, čo som bol fotografovať nové drevené zvieratká, ktoré mi pribudli tuhľa do mojej galérie. Bolo to popoludní, Slnko sa klonilo k obzoru a Vietor neuveriteľne vyvádzal pod horami. Ja som sa pokúšal v tej žiarivej a fúkajúcej atmosfére fotiť. Zvieratká mi stále padali z Briezky, ktorá bola na chvíľu výstavnou sieňou.

Napriek skutočne silnému vetru sa mi všetko podarilo. Nafotil som, zaznamenal som.
Cestou domov mi Vietor a všetky tie nálady a vnemy z Krajiny priniesli inšpiráciu.

Inšpirácia bola živá a odštartovala ďalšiu tvorbu. Najprv sa objavila v krátkom poetickom texte:

„Na hrane ostria prítomnosti
Čas celého ťa poznal
Všetkého sa zhostí
Okamihu
By si zostal
Alebo sa pomkol k pohybu
Nič už nie je veru tak
Ako bolo predtým
O chvíľu“

Neskôr som si doma sadol s gitarou a text sa nechal tvarovať v piesni. Patrí tej jednej chvíli v Krajine.

Kategórie
piesne podujatia poetické texty video

Putujúci Mackovia

V roku 2011 som pripravil umelecké a náučné predstavenie pre deti materských a základných škôl. Nazval som ho „Putujúci Mackovia“, podľa pesničky, ktorú som zložil v tom istom roku.

Pieseň vznikla odrazu. Niekto by povedal, že to bola inšpirácia tým, že som tvoril z dreva drevené zvieratká (samozrejme hlavne macíkov), no ja by som povedal, že to bola chuť objaviť niečo nové v tvorbe. Tá ma vďaka brnkaniu na strunách preniesla k nápadu zdieľať moje zručnosti v predstavení.

Po tejto piesni nasledovali ďalšie, ktoré sa stali súčasťou tohto programu. V rokoch 2011 – 2016 som navštívil viac ako 80 škôlok a škôl, v ktorých som deťom predstavil ako sa tvorí z dreva a porozprával príbehy zvieratiek, ktoré boli zamerané na pestovanie vzťahu k prírode a jej ochrane.

Tu nasleduje pieseň „Putujúci Mackovia“.

Pesnička o mackoch z lipového dreva.
Kategórie
poetické texty príbehy

Baza Bazička

Keď som bol maličký, obklopovalo ma niekoľko stromov. U starej mamy to bola čerešňa, jabloň a orech. U druhej starkej ďalší orech a na chalupe to bol celý park stromov, ktoré tam vysadil istý pán gróf pred vyše sto rokmi. Duby, lipy a krušpán. Nezaoberal som sa nimi, a predsa boli a zostali súčasťou môjho detského sveta.

Ha, a ešte tam bola baza!

Tá bola pre mňa čarovná. Vedela mi premeniť svet na čokoľvek, zobrala ma do akéhokoľvek príbehu. Bola mi loďou, ktorá ma viezla po všetkých moriach i oceánoch sveta, bola mi domom, v ktorom som mohol bývať, dokonca si spomínam, že som ju používal ako bránu, ktorou sa niekam dalo prejsť. Všetko mi premenila na skutočnosť.

Neskôr som sa stretol s bazou opäť. Keď som odišiel zo Západného Slovenska na Stredné Slovensko. Dozvedel som sa, že to vďaka nej máme fujary. Jednoducho krása.

No a keď už píšem o bazičke, tak ešte krátky príbeh.

Raz som sa túlal neďaleko Zvolena na svahoch, ktoré sa dvíhali od Hrona k jednej malej obci. Sú tam lúky a v nich rastú menšie i väčšie skupinky stromov a kríkov. Niekde sa tvária už ako porasty, ktoré sa spájajú korunami i koreňmi s okolitými lesmi. V jednom takom záraste, poraste som hľadal svojho psíka, keď tu odrazu som sa ocitol pri zvláštnom strome, kríku. Bola to baza. Mala neopísateľne veľa konárov, ktoré vyrastali z miesta, ktoré by som sám nevedel oblapiť rukami. Musel by som mať o pol metra dlhšiu každú ruku. Naozaj!

Bol som neopísateľne šťastný a dojatý. Akoby som dostal od krajiny dar. Chvíľu som zostal a tešil sa z objavu. Onedlho sa objavil psík a putovali sme ďalej.

Jedného dňa som sa tam vrátil. Myslel som si, že si to miesto pamätám a že ho raz dva nájdem. Ako som hľadal, tak som hľadal, bazu som nenašiel. Veru nenašiel ani toho dňa, ani v iné dni. Akoby tam nikdy nebola.

Až neskôr mi to všetko došlo. Videl som niečo, čo môžem pre seba nazvať ZÁZRAK. Akoby som uvidel samotnú Kráľovnú Bazu. Nádherné stvorenie, z ktorého možno vyrastajú všetky bazy.

Veru v našej krajine je toľko nádhery, že by vedela nasýtiť dušu každého človeka.

P.S. Ak sa vám stalo, stáva, alebo stane niečo podobné, majte trpezlivosť. Dejú sa veci tajomné i záhadné, ktorým zmysel aj popis prinesie čas.

Kategórie
poetické texty príbehy

Liptovské more

Neviem, čím to je, ale Liptov sa na mnohých miestach vlní ako more.
S Tigríkom a Mackom sme vyliezli na kopec nad Liptovským Jánom, aby sme to Liptovské more uvideli.
Sadol si ku nám vietor a povedal, že nám niečo ukáže.
Nevedeli sme čo.
Boli sme ako na ihlách, vzrušení nedočkavosťou.
Čo sa stane, čo sa stane, hovorili sme si.
Vetrík fúkal ako sa Krajina vlnila a my sme boli na vlnách s ňou. A s nami celá obec.
Smiali sme sa.
Krajina sa vlnila až tak, že loď staručkého kostolíka v Jáne sa rozhodla, že vypláva. Vraj po Váhu a ešte ďalej, niekde až po Dardanely.
Keď to Vetrík začul, okamžite prestal. Nemohol dopustiť, aby sa niečo v dedine zmenilo.
Veď čo by na to povedali ľudia.
Smiali sme sa, skoro sme pukli. Od smiechu sme sa z kopca kotúľali.
Veselý je ten náš Liptov a jeho vlny.

Kategórie
poetické texty

Zvuk briezky

Tigrík sa dnes vybral do hora. Tam, kde je pánom vietor. Stretol briezku. Ani by si ju nebol všimol, ale vietor fúkal a odrazu bolo počuť zvuk, aký v týchto končinách ešte nepočul.

Skúmal.
Hľadal.
Veru až našiel.

Zvuk vydávala briezka.
Iba pri určitej rýchlosti a presnom smere vetra.
Vlastne to bola šupinka na jej kôre, ktorá tak pekne trepotala vo vetre.
Tigrík objavil nový zvuk krajiny a vďaka nemu spoznal brezu.

Od radosti zaspieval briezke pieseň:
„Breza, Breza, Breza.
Ty si taká svieža.
Ty si taká svieža.
Akurát.
Ty si taká svieža.
Ako voda v horskom potoku.
Ako voda v horskom potoku.“

Ak by ste chceli počuť zvuk briezky, tak tu je záznam. Do záznamu sa nám priplietol aj pán Vietor, tak nastražte uši.

Kategórie
poetické texty

Vratič, milý Vratič…

Vratič, milý Vratič, čo nám to chceš vrátiť? Azdaj niečo veľmi dobré a nečakané. Niečo čo ľahko na Zem spadne ako v jeseni list…..tak povie si ten čo mal a vedel prísť tam kde ho čakali, azdaj aj nezdali sa sami sebe…..veď konečné je to čo si k Človeku už pri zrode sadá…..povedala si raz Pravda: „jéj aké milé miesto. žltá hlávka v mori. tu pristanem, tu zostanem…….