Keď vidím ovce, vždy pozerám a hľadám pastiera. Ovečky sú milé stvorenia, pripomínajú mi históriu ľudstva a obdobie, keď naši predkovia začali nenápadný prechod k civilizácii. Odrazu zistili, že divoké zvieratá nemusia len loviť, ale si ich môžu aj udomácniť, chovať a starať sa o ne. To prinieslo dostatok zdrojov k prežitiu. Nebola to ešte klasická poľnohospodárska kultúra, boli to nomádske kmene, skupiny ľudí, rodiny, klany, ktoré putovali krajinou.
Z lovcov a zberačov sa takto stávali predkovia dnešných ľudí postupne pastiermi a chovateľmi.
Asi pred rokom som videl pekný dokument o africkej krajine a pokusoch o jej obnovu.
Vlastne to bol príbeh jedného vedca, ktorý pred pár desaťročiami na základe nesprávneho vyhodnotenia údajov a mylných predpokladov navrhol jednej africkej vláde vystrieľať veľké množstvo slonov. A to iba preto, že podľa výskumu, boli práve slony príčinou zničenia krajiny v danom štáte.
Žiaľ znížením počtu slonov sa problém nevyriešil. Krajina sa neobnovila a nezotavila. V podstate sa stav ešte zhoršil.
Spomínaný vedec si to veľmi vyčítal, čo spôsobil svojou chybou. Kvôli tomu sa začal zaoberať problematikou africkej krajiny a jej obnovou oveľa intenzívnejšie. Skúmal v iných krajinách a hlavne na miestach kde sa veľa páslo a už sa nepasie. Vypozoroval súvislosti medzi pasením a zdravotným stavom krajiny, pôdy, tráv, stromov a kríkov.
Prišiel na to, že správnym chovom dobytka sa zdravotný stav krajiny a pôdy zlepšuje, a to vedie k postupnému zatrávneniu veľkých plôch a rastu nových kríkov a stromov. Obnovu krajiny dosiahol spolu s miestnymi v priebehu asi 15 rokov. Pomohlo to krajine, ale aj ľuďom, ktorí tam žijú.
Je to krásny príklad toho, že o krajinu je lepšie sa starať ako robiť nič. Pretože ak nemôžete robiť nič a chcete robiť nič, tak aj to nič môžete bezpracne dosiahnuť.
Smutný som z takých ľudí, ktorí si vyberajú robiť nič, ako hľadať správne hospodárenie v krajine. Vlastne som smutný z takej krajiny, ničomníkov mi nie je ľúto.
Veď uvažujme. Robiť nič, to koho pripomína? Mne určite človeka, ktorý ešte nie je civilizovaný, má skôr zvieracie vedomie a potuluje sa zo dňa na deň krajinou, aby prežil, alebo aby niečo zažil, tak je to moderné, pravda?
Chceme ísť cestou späť, alebo zostaneme civilizovaní a naučíme sa správne hospodáriť a starať sa o krajinu?
Odpovede už ukazuje čas.