Kategórie
piesne podujatia poetické texty video

Putujúci Mackovia

V roku 2011 som pripravil umelecké a náučné predstavenie pre deti materských a základných škôl. Nazval som ho „Putujúci Mackovia“, podľa pesničky, ktorú som zložil v tom istom roku.

Pieseň vznikla odrazu. Niekto by povedal, že to bola inšpirácia tým, že som tvoril z dreva drevené zvieratká (samozrejme hlavne macíkov), no ja by som povedal, že to bola chuť objaviť niečo nové v tvorbe. Tá ma vďaka brnkaniu na strunách preniesla k nápadu zdieľať moje zručnosti v predstavení.

Po tejto piesni nasledovali ďalšie, ktoré sa stali súčasťou tohto programu. V rokoch 2011 – 2016 som navštívil viac ako 80 škôlok a škôl, v ktorých som deťom predstavil ako sa tvorí z dreva a porozprával príbehy zvieratiek, ktoré boli zamerané na pestovanie vzťahu k prírode a jej ochrane.

Tu nasleduje pieseň „Putujúci Mackovia“.

Pesnička o mackoch z lipového dreva.
Kategórie
poetické texty príbehy

Baza Bazička

Keď som bol maličký, obklopovalo ma niekoľko stromov. U starej mamy to bola čerešňa, jabloň a orech. U druhej starkej ďalší orech a na chalupe to bol celý park stromov, ktoré tam vysadil istý pán gróf pred vyše sto rokmi. Duby, lipy a krušpán. Nezaoberal som sa nimi, a predsa boli a zostali súčasťou môjho detského sveta.

Ha, a ešte tam bola baza!

Tá bola pre mňa čarovná. Vedela mi premeniť svet na čokoľvek, zobrala ma do akéhokoľvek príbehu. Bola mi loďou, ktorá ma viezla po všetkých moriach i oceánoch sveta, bola mi domom, v ktorom som mohol bývať, dokonca si spomínam, že som ju používal ako bránu, ktorou sa niekam dalo prejsť. Všetko mi premenila na skutočnosť.

Neskôr som sa stretol s bazou opäť. Keď som odišiel zo Západného Slovenska na Stredné Slovensko. Dozvedel som sa, že to vďaka nej máme fujary. Jednoducho krása.

No a keď už píšem o bazičke, tak ešte krátky príbeh.

Raz som sa túlal neďaleko Zvolena na svahoch, ktoré sa dvíhali od Hrona k jednej malej obci. Sú tam lúky a v nich rastú menšie i väčšie skupinky stromov a kríkov. Niekde sa tvária už ako porasty, ktoré sa spájajú korunami i koreňmi s okolitými lesmi. V jednom takom záraste, poraste som hľadal svojho psíka, keď tu odrazu som sa ocitol pri zvláštnom strome, kríku. Bola to baza. Mala neopísateľne veľa konárov, ktoré vyrastali z miesta, ktoré by som sám nevedel oblapiť rukami. Musel by som mať o pol metra dlhšiu každú ruku. Naozaj!

Bol som neopísateľne šťastný a dojatý. Akoby som dostal od krajiny dar. Chvíľu som zostal a tešil sa z objavu. Onedlho sa objavil psík a putovali sme ďalej.

Jedného dňa som sa tam vrátil. Myslel som si, že si to miesto pamätám a že ho raz dva nájdem. Ako som hľadal, tak som hľadal, bazu som nenašiel. Veru nenašiel ani toho dňa, ani v iné dni. Akoby tam nikdy nebola.

Až neskôr mi to všetko došlo. Videl som niečo, čo môžem pre seba nazvať ZÁZRAK. Akoby som uvidel samotnú Kráľovnú Bazu. Nádherné stvorenie, z ktorého možno vyrastajú všetky bazy.

Veru v našej krajine je toľko nádhery, že by vedela nasýtiť dušu každého človeka.

P.S. Ak sa vám stalo, stáva, alebo stane niečo podobné, majte trpezlivosť. Dejú sa veci tajomné i záhadné, ktorým zmysel aj popis prinesie čas.

Kategórie
podujatia príbehy

Pre vlkov

Ako som dokončil pár nových vĺčkov, spomenul som si na jedno stretnutie a krátky rozhovor, ktorý bol pre mňa dobrou zvesťou pre vlkov.

Bolo to pred vyše rokom na jednom vianočnom remeselnom jarmoku. Stretol som tam veľmi milého pána. Vystavoval betlehemy, ktoré vytvoril. Bol z Hornej Oravy a miesto mal hneď vedľa mňa. Pôsobil na mňa tak trochu charizmaticky, čo som si v tej chvíli nevedel vôbec vysvetliť.

Betlehemy pritiahli naviac pozornosti z celého jarmoku. Stále mal pri sebe ľudí a veľmi družne sa s nimi rozprával.

O moje veci tam nebol až taký záujem, tak som sa bavil pozorovaním celého podujatia. Asi dve hodiny pred koncom jarmoku bolo návštevníkov tak málo, že aj Betlehemy zostali osamotené. To už sme sa tam všetci ošívali. Z toľkého ošívania sa treba začať hýbať.

Ani neviem ako, odrazu sme sa s pánom od betlehemov ocitli vedľa seba a začali sme sa rozprávať. Bavili sme sa o kadečom, hlavne však o prírode, a tak nečudo, že prišla reč aj na vlkov.

Pán z Hornej Oravy hovoril, že u nich sú tiež vlci. Veľa vlkov. Má ovce a stane sa, že mu nejaká tá ovečka zmizne.

Rozprával pokojne, vôbec som necítil, že by mu to vadilo. Napokon povedal vetu, na ktorú nezabudnem: „Aj vlk musí z niečoho žiť. Ak mu pomôže tá jedna alebo dve ovečky. Komu by to vadilo?“ Mal som dojem, že jeho reč je plná mieru a citu voči všetkému živému. Cítil som sa z toho úžasne. A vysvetlovalo to aj tú charizmu. Popísal som si ju ako štedrosť.

Oj, takú som mal radosť z tých rečí. Veru za to stretnutie som naozaj veľmi vďačný.

Nuž teda ďakujem.

Kategórie
príbehy

Na chvíľku v rozprávke

Takto by som iným spôsobom popísal prechádzku v hlbokom snehu v lese. Hlava sa uvoľní, telo sa posunie niekam na hranicu ľudského a zapne čosi čo mi pripomína zvieratá. Taký ten zvierací pohyb, ktorý zaujíma jediné. Nech to ide čo najľahšie, čo najšetrnejšie. Zvieratá sa veru vedia v zime šetriť.

V diaľke sme zazreli pár jelenčekov i laní. A tí mali mierny a pomalý krok.

Ako sme sa brodili snehom, v jednej chvíli som začal mať ten rozprávkový pocit. Vyvoláva ho vo mne prítomnosť lesa, všetkých jeho tajomstiev a samozrejme sneh. V snehu a mraze mám dojem, že čas prestáva existovať. Tam niekde sa čaro dotýka človeka.

Kráčal som a každý krok bol inšpiráciou na malý príbeh. Každá stopa v snehu si pýtala príbeh. Kto tu bol? Kto tu išiel? Čo tu robil? Kam išiel?

Kukal som ako malý a kráčal ďalej, keď tu odrazu sa z neďalekého briežku ozval rachot akoby niekto naraz polámal všetky popadané konáre. Ideme ďalej, vyjdeme spoza stromov, a čo nevidíme.

Jelenček! Hore nohami! S hlávkou a parožím zakliesnený v mladine.

Ajáááááj! Aj by som začal bedákať, ale bol som v rozprávke, tak som kukal, čo sa stane. Nuž a stalo sa. Jelenček sa po pár výmykoch vyslobodil, prekopŕcol sa do správnej polohy a pomalými krokmi zmizol za briežkom.
Niekto by povedal, že sa nič nestalo.

No to sa teda stalo! Ktovie, čo všetko niesol v paroží! Podľa mňa celý les! Možno aj celé naše hory! A čo, možno celý svet! Veď je Kráľ!
Nečudo, že sa mu z toľkej váhy všetko pretočilo.
Dúfam, že mu ten malý kotrmelec pomohol.
A verím, že Kráľ lesa opäť ľahkým a pevným krokom vládne svojej bielej krajine.

Kategórie
príbehy rozprávky

Cesta na samý vrch

Jedného dňa ma napadlo ďalej tvoriť. K tvorbe pridávať ďalšiu tvorbu. Vytvárať vrstvenie. Skúsenosť mi hovorí, že to je asi bežné. Keď človek tvorí, tvorba beží a beží. Rozvíja sa.

Po čase ako ma oslovujú drievka začali vznikať príbehy. Možno viete, nejaké som tu publikoval.

Dnes prinášam starší príbeh v obrázkovom prevedení. Verím, že prinesie radosť a pobavenie.

Nech sa páči. Malý príbeh o Tigríkovi a jeho ceste na samý vrch. Príbeh sa odohral na jar v roku 2014 v jednej veľkej záhrade.

Kategórie
príbehy rozprávky

Trblieta na snehu, svetielka hviezd

Jedno ráno sa pred nami rozložila v snehu trblieta. Obsypala celú horu a my sme mali dojem, že vidíme nočné nebo za dňa.
„ĽAĽA TU, Hviezdy svietia aj cez deň!“ vykríkli Macko s Tigríkom.
Nočný mráz pridal snehu malé ihličky a tie na svojich hranách vytvorili trblietu, takú jasnú a ostrú, až nás do očí zasiahla.

Ihličky sa predbiehali, ktorá bude krajšie žiariť. Veď pozrite na obrázok, nájdete ich tam neúrekom. Celé súhvezdia. A rovno tu na Zemi!

Trblieta v snehu.

S Tigríkom a Macíkom voláme Hjústn, Bajkonur, rovno všetky kozmodromy a hovoríme im o tom:
„Načo letieť nahor, všetko vie prísť nadol!
Načo letieť nahor, všetko vie prísť nadol!
Načo letieť nahor, všetko vie prísť nadol!“
Skandujeme, skandujeme a nič. Hjúston i Bajkonur mlčia.

Júj, poznali sme niečo nové. Naša radosť nám chutí. Veď nabudúce letíme do súhvezdia Lúka. Vraj tam rastie Pani Lipa a možno aj Pani Jarabina. Je to tu neďaleko. Pár krokov…hurá!

Kategórie
poetické texty príbehy

Liptovské more

Neviem, čím to je, ale Liptov sa na mnohých miestach vlní ako more.
S Tigríkom a Mackom sme vyliezli na kopec nad Liptovským Jánom, aby sme to Liptovské more uvideli.
Sadol si ku nám vietor a povedal, že nám niečo ukáže.
Nevedeli sme čo.
Boli sme ako na ihlách, vzrušení nedočkavosťou.
Čo sa stane, čo sa stane, hovorili sme si.
Vetrík fúkal ako sa Krajina vlnila a my sme boli na vlnách s ňou. A s nami celá obec.
Smiali sme sa.
Krajina sa vlnila až tak, že loď staručkého kostolíka v Jáne sa rozhodla, že vypláva. Vraj po Váhu a ešte ďalej, niekde až po Dardanely.
Keď to Vetrík začul, okamžite prestal. Nemohol dopustiť, aby sa niečo v dedine zmenilo.
Veď čo by na to povedali ľudia.
Smiali sme sa, skoro sme pukli. Od smiechu sme sa z kopca kotúľali.
Veselý je ten náš Liptov a jeho vlny.

Kategórie
príbehy rozprávky

Smrekovce a Šafrán

Tam niekde v diaľke smerom, ktorý ukazuje východ slnka, leží kraj, čo volajú miestny Kľukatá rieka. V tom kraji má vraj korene Tiger. Tečie tam veľa riek, niektoré z nich možno poznáte, istotne ste o nich počuli. Rastie tam veľa smrekovcov, a tak nečudo, že malý tiger má rád aj naše slovenské smrekovce.

Nedávno sme si všimli, že sa smrekovcom začali zväčšovať púčiky. Tušili sme, že z nich vznikne niečo nové. Chodili sme ich obzerať a dočkali sme sa. Uvideli sme, ako sa púčiky otvárajú a ako na svet prichádzajú nové ihlice.

Dalo to zabrať skákať do koruny a späť. Pri jednom zoskoku si tiger sadol k novému kvetu.

Šafrán sa ukázal pomedzi trávy. Jeho fialová farba mu učarovala. Povedal, že taký má pocit často, keď spí. Taký fialový.
Ako to povedal, ľahol si a zaspal.

Vlaňajšia trávička mu bola perinkou i vankúšom.

Čo sa mu hnalo v jeho hlávke?

Nová pieseň.

Tigria a fialová.

Kategórie
poetické texty

Zvuk briezky

Tigrík sa dnes vybral do hora. Tam, kde je pánom vietor. Stretol briezku. Ani by si ju nebol všimol, ale vietor fúkal a odrazu bolo počuť zvuk, aký v týchto končinách ešte nepočul.

Skúmal.
Hľadal.
Veru až našiel.

Zvuk vydávala briezka.
Iba pri určitej rýchlosti a presnom smere vetra.
Vlastne to bola šupinka na jej kôre, ktorá tak pekne trepotala vo vetre.
Tigrík objavil nový zvuk krajiny a vďaka nemu spoznal brezu.

Od radosti zaspieval briezke pieseň:
„Breza, Breza, Breza.
Ty si taká svieža.
Ty si taká svieža.
Akurát.
Ty si taká svieža.
Ako voda v horskom potoku.
Ako voda v horskom potoku.“

Ak by ste chceli počuť zvuk briezky, tak tu je záznam. Do záznamu sa nám priplietol aj pán Vietor, tak nastražte uši.

Kategórie
podujatia

Obrázky zo stánku v Štúrove

Pre lepší prehľad o veciach z mojej dielne, by som rád čas od času pridal príspevok z niektorého podujatia.
Tu dole je pripojená linka na prezentáciu z jarmoku, ktorý sa konal v Štúrove. Myslím, že sa volá jarmok Šimona Júdu.
Toto podujatie má špecifický výraz, pretože je na rozhraní kultúr a cítiť niečo zo starých časov, keď jarmoky boli miestom, kde sa mohol človek stretnúť so šírošírym svetom. A všetko šlo naživo.
V októbri sa ma tam dotkol šíry svet vďaka stretnutiam. Vedľa mňa pani zo Štúrova a pani z Rumunska. Paráda. Trochu slovensky, oveľa viac rukonohami, ale dohovorili sme sa. Pochopili sme, že sme tam a že sme sa stretli. A boli sme veru radi, pomohli sme si ako sa dalo, niečo popredali, ako sa patrí a zaželali sme si len to najlepšie.

Mimochodom, podľa mňa by sa Štúrovo malo opäť volať viac Párkány, čo je v preklade Rímsa. Tento názov mu naozaj patrí. Tak ako slúži rímsa, tak aj toto miesto pred niečim chránilo, ba chráni doposiaľ.