Kategórie
poetické texty

Zvuk briezky

Tigrík sa dnes vybral do hora. Tam, kde je pánom vietor. Stretol briezku. Ani by si ju nebol všimol, ale vietor fúkal a odrazu bolo počuť zvuk, aký v týchto končinách ešte nepočul.

Skúmal.
Hľadal.
Veru až našiel.

Zvuk vydávala briezka.
Iba pri určitej rýchlosti a presnom smere vetra.
Vlastne to bola šupinka na jej kôre, ktorá tak pekne trepotala vo vetre.
Tigrík objavil nový zvuk krajiny a vďaka nemu spoznal brezu.

Od radosti zaspieval briezke pieseň:
„Breza, Breza, Breza.
Ty si taká svieža.
Ty si taká svieža.
Akurát.
Ty si taká svieža.
Ako voda v horskom potoku.
Ako voda v horskom potoku.“

Ak by ste chceli počuť zvuk briezky, tak tu je záznam. Do záznamu sa nám priplietol aj pán Vietor, tak nastražte uši.

Kategórie
podujatia

Obrázky zo stánku v Štúrove

Pre lepší prehľad o veciach z mojej dielne, by som rád čas od času pridal príspevok z niektorého podujatia.
Tu dole je pripojená linka na prezentáciu z jarmoku, ktorý sa konal v Štúrove. Myslím, že sa volá jarmok Šimona Júdu.
Toto podujatie má špecifický výraz, pretože je na rozhraní kultúr a cítiť niečo zo starých časov, keď jarmoky boli miestom, kde sa mohol človek stretnúť so šírošírym svetom. A všetko šlo naživo.
V októbri sa ma tam dotkol šíry svet vďaka stretnutiam. Vedľa mňa pani zo Štúrova a pani z Rumunska. Paráda. Trochu slovensky, oveľa viac rukonohami, ale dohovorili sme sa. Pochopili sme, že sme tam a že sme sa stretli. A boli sme veru radi, pomohli sme si ako sa dalo, niečo popredali, ako sa patrí a zaželali sme si len to najlepšie.

Mimochodom, podľa mňa by sa Štúrovo malo opäť volať viac Párkány, čo je v preklade Rímsa. Tento názov mu naozaj patrí. Tak ako slúži rímsa, tak aj toto miesto pred niečim chránilo, ba chráni doposiaľ.

Kategórie
poetické texty

Vratič, milý Vratič…

Vratič, milý Vratič, čo nám to chceš vrátiť? Azdaj niečo veľmi dobré a nečakané. Niečo čo ľahko na Zem spadne ako v jeseni list…..tak povie si ten čo mal a vedel prísť tam kde ho čakali, azdaj aj nezdali sa sami sebe…..veď konečné je to čo si k Človeku už pri zrode sadá…..povedala si raz Pravda: „jéj aké milé miesto. žltá hlávka v mori. tu pristanem, tu zostanem…….

Kategórie
rozprávky

Hviezda a Havran

Niekde medzi hviezdami na severnej oblohe je hviezda, ktorá kedysi prišla na Zem a žila na Zemi. Volá sa Hviezda Spaľujúca Krása. V časoch, keď bola mladá, maličká, sa dozvedela od svojich hviezdnych sestier o Zemi Modrej Nádhere a o živých bytostiach, ktoré na nej žijú.

I zatúžila Hviezda Spaľujúca Krása uvidieť život na Zemi. Spýtala sa svojich sestier, aby jej poradili, ako by mohla uvidieť tú Nádheru cez svoju spaľujúcu krásu, cez ktorú nič nevidela.
Sestričky Hviezdičky nevedeli poradiť, až na jednu Hviezdu, ktorá po chvíli predsa len povedala, že by sa mala Hviezda spýtať Zeme.

Putovala teda k Zemi Modrej Nádhere a opýtala sa jej: „Dobrý deň, Zem Modrá Nádhera, prosím ťa, ako by som mohla uvidieť život, ktorý nosíš a všetky živé bytosti?“
Zem odpovedala: „Milá Hviezda Spaľujúca Krása, si krásna, ale tvoja prítomnosť by všetko a všetkých zahubila. Je iba jediná možnosť, ako sa to dá. Musíš sa premeniť na niektorú z pozemských bytostí. Na zviera, rastlinu, vtáka, na ktorúkoľvek bytosť, ktorá na mne žije. Takto môžeš všetko uvidieť a nikomu neublížiš.“

Hviezda sa veľmi potešila a poprosila Zem, o pomoc pri premene. Zem zvolala všetky živé bytosti a opýtala sa ich, ktorá z bytostí by dovolila, aby sa Hviezda Spaľujúca Krása stala jednou z ich rodu.
Nastala riadna trma-vrma, vrava, vyrvar, medzi bytosťami to len tak hučalo, klokotalo a odrazu sa jednohlasne všetky bytosti zhodli, že to Hviezde nedovolia, vraj sa boja, aby im neublížila jej Spaľujúca Krása.

Keď sa Hviezda dozvedela od Zeme o postoji všetkých bytostí, zostala veľmi smutná, že sa jej nepodarí vstúpiť na zemskú pôdu a uvidieť tú všetku nádheru na vlastné oči.

V tom letel okolo Havran, ktorý sa ako vždy túlal po vlastných cestách a samozrejme nebol na stretnutí. Ako tak letel okolo, zakrákal: „Dobrý deň vinšujem! Dve dokonalé bytosti! Radosť vidieť a poznať! Zem Modrá Nádhera a Hviezda Spaľujúca Krása! Nádhera! Krása!“

A opýtal sa: „Smiem chvíľu zostať vo Vašej prítomnosti?“

Zem rozpovedala Havranovi o Hviezde a jej túžbe. A Havran hneď ponúkol, aby sa premenila na bytosť z jeho rodu. Na Havrana. Dovolil jej, ale mal jednu podmienku. Chcel od Hviezdy dar. Hviezda chvíľu premýšľala a povedala: „Dostaneš odo mňa dar, milý Havran. Bude to prekvapenie. Po premene. Dobre?“ Havran nadšený prekvapením išiel z peria vyskočiť, zakrákal a ukázal Hviezde Spaľujúcej Kráse, ako sa má premeniť na Havrana.

Hviezda sa premenila na Havrana a naozaj dlhý, veľmi dlhý čas žila na Zemi Modrej Nádhere. Keď svoj pobyt naplnila až po okraj, opäť sa premenila na Hviezdu a vrátila sa na oblohu.

Pri odchode splnila svoj sľub. Dala Havranovi a všetkým Havranom dar.

Bolo to skutočné prekvapenie. Malý kúsok Hviezdy Spaľujúcej Krásy, ktorý žiari hlboko v Havraních očiach. Od tých čias sa Havran a jeho potomkovia zmenili. Naučili sa premieňať na bytosť jednu z najkrajších. Svedčia o tom iskričky v Havraních očiach, ktoré sú zábleskom a spomienkou na pobyt Hviezdy Spaľujúcej Krásy na Zemi.

Ak budete mať šťastie ako ja, tak ten záblesk a iskričky v Havraňom oku uvidíte.